5. Diagramy vzorové riešenie

Zadanie

Feedback

Venuj tejto šifre ešte prosím pár minút a zanechaj nám na ňu spätnú väzbu. Aj vďaka nej vieme, čo bolo super a čo sa nám až tak nevydarilo a v budúcnosti šifry v Suši zlepšovať.

Google Form

Začnime s jednoduchým pozorovaním. Máme šesť krajín (Poľsko, Chorvátsko, Česko, Litva, Maďarsko, Slovensko), pričom každá má svoj vlastný Vennov diagram. Môžeme si všimnúť, že farby kruhov sa medzi krajinami opakujú. Avšak tam, kde v niektorých krajinách prienik existuje (čierny a ružový v Litve), v iných krajinách nemusí (čierny a ružový v Poľsku). Jednotlivé prvky sú reprezentované sivými štvorčekmi. Niektoré štvorčeky sú očíslované, no nie každé číslo nájdeme v každej krajine. Zároveň si môžeme všimnúť, že sú použité čísla od 1 do 10. Čím sú zaujímavé tieto štvorčeky, že by sme ich chceli označiť?

Skúseným šifrovačom iste napadne vyberanie písmen hesla. Keď napríklad vypĺňame nejakú krížovku, kde do štvorčekov vpisujeme písmená, môžu byť niektoré štvorčeky očíslované, aby sme vedeli, v akom poradí ich chceme prečítať. Ako hypotéza to znie lákavo, otázkou však zostáva, podľa čoho vpíšeme písmená. Vennove diagramy sa používajú na vyobrazenie rozdelenia do rozličných kategórií. Farby kruhov nám naznačujú, že niektoré kategórie sa v rozličných krajinách môžu opakovať, no zjavne nemusia obsahovať rovnaké písmená. Ako však zistíme, aké kategórie popisujú?

Dvojice 5, 9 a 7, 10 naznačujú, že rovnaké čísla označujú vždy rovnaké písmená, inak by nebol dôvod na to, aby boli vždy spolu. Zároveň to zabezpečí, že bez ohľadu na to, odkiaľ písmeno vyberieme, získame vždy to isté. Ktoré písmeno (7, 10) je na Slovensku a v Maďarsku zelené, no v Česku môže byť aj červené? Ktoré písmeno (4) môže byť na Slovensku zelené aj červené, no z ostatných krajín je len v Poľsku a sivé?

Najlepšiu odpoveď dostaneme, keď sa pokúsime zistiť, v čom sa líšia abecedy jednotlivých krajín. Pravda, všetky píšu latinkou, no každý z týchto jazykov (na rozdiel napr. od angličtiny) si vytvára nové písmená pomocou diakritiky. V slovenčine napríklad rozlišujeme okrem L ešte Ĺ a Ľ. V češtine nemusí byť E iba dlhé (É) ale aj mäkké (Ě).

Teraz už vieme ľahko priradiť farby k diakritickým znamienkam. Stačí sa pozrieť na to, aké kombinácie jednotlivé písmená v daných jazykoch pripúšťajú.

• bordová = vodorovný „dĺžeň“ (napr. ū)
• červená = mäkčeň
• oranžová = dvojbodka (napr. ä)
• žltá = dvojdĺžeň (napr. ő)
• zelená = dĺžeň
• modrá = vokáň (ô)
• fialová = krúžok (ů)
• ružová = nožička (poľsky ogonek, napr. ą)
• sivá = preškrtnutie (napr. ł)
• čierna = bodka (napr. ż)

Teraz sa už vieme pozrieť na čísla a priradiť k nim príslušné písmená. Napríklad 1 má v slovenčine dĺžeň, v češtine mäkčeň a v iných jazykoch je bez diakrtiky. Je to teda R. Ďalej 2 má vokáň, bude to teda O. Trojka má v slovenčine, češtine, litovčine a chorvátčine len mäkčeň, v poľštine však na rozdiel od 6 okrem dĺžňa aj bodku, takže je to Z. Takto postupne dostaneme heslo ROZLISENIE.

Feedback

Venuj tejto šifre ešte prosím pár minút a zanechaj nám na ňu spätnú väzbu. Aj vďaka nej vieme, čo bolo super a čo sa nám až tak nevydarilo a v budúcnosti šifry v Suši zlepšovať.