4. Rodinná večera

Bol to veru sviatočný deň, keď sa celá rodina zišla pokope na slávnostnú večeru.

„Oj, to koľko častí tela ma už bolí, ako som starý? Kolená, kríže, chrbtica, ba aj hlava. Ak mi nanútite z tej bravčovej panenky, tak ma začnú aj brucho a zuby bolieť. Nehovoriac o tom, ako ma bolia oči, keď sa dlhšie dívam na televízor,“ sťažoval sa dedko Dušan.

„Ja sa už teším na deň, keď sa odsťahujem do Ameriky a budem nezávislý od rodičov,“ sníval syn Dominik.

„To tak skoro nebude,“ zahriakol ho otec Daniel, „ale z tvojej staršej sestry je už veľká žena, tá by už mohla, keby chcela.“

„Ale nebuďte blázni, mohli by ste ho už nechať, dobre už predsa vie, že postarať sa o seba nie je žart.“ oponoval dedko Dušan.

„Nezvládne sa o seba postarať, nie ku každému je život štedrý, ak ho neobdaruje nejakým šťastím, koleduje si o problém.“ snažila sa ho zastaviť mama Martina.

„A možno odcestujem aj ja, už sa mi zunujú vaše konštantné metódy výchovy.“ zahlaholila nečakane mladšia dcéra Danka „A študovať si pôjdem čo chcem, nie tú nudnú matematiku.“

„Ale ty si prirodzený talent, veď vieš pí na päťdesiat desatinných miest,“ povzbudzoval sestru Dominik.

„Radšej tú matematiku študuj, ak by si šla na právo ako ja, budeš sa musieť učiť celú ústavu naspamäť,“ povedala jej mama Martina.

„Ja som v jej veku už mala prácu a každý deň som pracovala,“ dodala babička Miroslava.

Feedback

Venuj tejto šifre ešte prosím pár minút a zanechaj nám na ňu spätnú väzbu. Aj vďaka nej vieme, čo bolo super a čo sa nám až tak nevydarilo a v budúcnosti šifry v Suši zlepšovať.